Nikdy v živote hypotéku od Tatra banky

Jeden môj skvelý kamoš, finančný analytik, mi zvykne zhruba pri treťom pive a druhom jamesone hovorievať, že peniaze sú fikcia. Ja mu vtedy veľmi nerozumiem a závidím mu jeho predstavivosť. Napokon, denne si ju trénuje na finančných dátach od Bloomberga, ktoré ma roztiahnuté na dvoch monitoroch.

Hádam mi môj kamoš odpustí, keď napíšem, že aj jeho fantázia je iba zblúdilým produktom náhodného zhluku piatich mozgových buniek zdegenerovaného ľudoopa v porovnaní s tým, ako dokáže s fiktívnymi peniazmi narábať Tatra banka. Nechcel by som platiť tých jamesonov, ktoré popili jej stratégovia, kým vytvorili hypoúverovú politiku banky.

Každopádne, z úveru by som ich pozývať nemohol. Ako žiadateľ o hypotéku na vyše tri milióny som neprešiel jej sitom, hoci peňazí na splácanie mám bohate. Dôvod odmietnutia totiž nie je v peniazoch. Formálne som slobodný umelec, teda niečo ako živnostník, len bez živnostenského listu a bez povinnosti platiť sociálne odvody. No a živnostník je bytosť, ktorú si úveroví stratégovia Tatra banky predstavujú ako nestabilnú hmotu schopnú samovznietenia v blízkosti väčšieho obnosu peňazí. Adekvátne tomuto chápaniu prispôsobili svoje úverové sito.

Na rozdiel od slušných ľudí, ktorí nešpekulujú s nejakou daňovou optimaliázáciou a tešia sa pozornosti zákonníka práce, živnostníkovi nestačí, že dobre zarába. Ak chce hypotekárny úver v Tatra banke, musí dostávať aspoň toľko, aby úver nepotreboval.

V mojom prípade to znamená, že ak by som dnes ako odmietnutý úverový klient - živnostník formálne vstúpil do zamestnaneckého vzťahu, mohol by som zarábať skoro o štvrtinu menej, a úver, o ktorý som žiadal, by som dostal (ak by som ešte počkal pár mesiacov, pretože banka musí takéto šokové zmeny najprv stráviť). A ak by som zarábal tak ako dnes, banka by mi ochotne požičala podstatne viac, ako som si dovolil požiadať.

Chápem, že podnikateľove peniaze sú rizikovejšie, ako zamestnancove, pretože kým zamestnanca môže firma vyhodiť až po dvoch mesiacoch a s odstupným, živnostník môže prísť o odberateľa zo dňa na deň. A okrem toho má živnostník na rozdiel od zamestnanca slobodu vykašľať sa na dane a odvody, ak sa vyrovná s hrozbou sankcií a exekúcií.

Ale ten rozdiel, ktorým banka hodnotí jedného a druhého, mi pripadá príliš veľký na to, aby som ho mohol považovať za primeranú opatrnosť a nie za nehoráznu neslušnosť. Zvlášť, keď som klient s históriou siedmych rokov kontinuálneho rastu príjmov. A keď moja nehnuteľnosť nie je pre potreby ručenia o nič horšia ako nehnuteľnosť hocijakého zamestnanca.

A to som sa ešte nedostal k fiktívnym peniazom. Narazil som na ne, pri výpočte môjho čistého príjmu metodikou Tatra banky. Zákon mi dovoľuje zjednodušiť si život a namiesto účtovania nákladov si odpočítať z príjmov paušálnu sumu. Za rok 2005 to bola štvrtina príjmov, vlani, keďže bol volebný rok, to Dzurindova vláda ešte stihla zvýšiť na 40 percent. Ako novinár nemám takmer žiadne náklady a pre môj rozpočet táto zmena znamenala príjemnú vyše 20-tisícovú úsporu na daniach. Kúzlo počítadla Tatra banky ale dokázalo spraviť z kladnej zmeny zápornú. Administratívne rozhodnutie politikov v parlamente, ktoré mi ušetrilo reálne peniaze, si banka vyložila ako rast mojich nákladov. A o tieoto fiktívne náklady mi znížila príjem. V jej očiach som tak z roka na rok schudobnel, hoci v skutočnosti som zarobil viac v hrubom aj v čistom.

Niektorí ľudia v banke zrejme vycítili, že táto politika by mohla odradiť aj bonitných klientov a tak vymysleli právo veta pre šéfov pobočiek. Ak sa oni rozhodnú, že klient má na to, aby úver splácal, dostane ho, aj keď nevyhovuje interným pravidlám. Ale nie je to len tak. Dokonca, je to dosť drahá sranda, pretože za takúto ochotu šéfa pobočky bonitný klient nezaplatí nejakú jednorázovú sumičku za spotrebovanú kávu a minerálku, ale bude ju splácať až do konca úveru každý mesiac na vyšších úrokoch. V mojom prípade by to bolo dohromady takmer 200 tisíc. Dvesto tisíc za to, že šéf pobočky uzná hlúposť vlastného systému posudzovania príjmov.

Takže, vážený šéf pobočky, milá Tatra banka, ďakujem, neprosím si. A sľubujem, že v dohľadnom čase prestanem vaše počítače zaťažovať správou môjho nehodného živnostníckeho konta.

P.S.

Dodávam, že na moje rozčúlenie nemali žiadny vplyv styční zamestnanci banky. Naopak, cítil som z nich úprimnú snahu hľadať východisko zo systému, ktorého blbosť si sami uvedomujú.