streda 19. septembra 2007

Keď sa Etarget trafí do idiota

Tiež ste čítali o pozoruhodnej minulosti poslanca SNS, profesora Jozefa Rydla? Keď si potrebujete napraviť chuť do jedla, pozrite si pod článkom kontextovú reklamu od Etargetu. Tomu hovorím cielená reklama!

(Recept od Patrika Garaja)

pošli na vybrali.sme.sk

utorok 11. septembra 2007

štvrtok 30. augusta 2007

Nominácia na najhnusnejší slovenský web

Úradných reprezentantov slovenských živnostníkov si pamätám ako prispatých už z polovice 90. rokov. Vtedy niekedy mal hospodársky parlamentný výbor rokovať o tom, ako sa bude štát podieľať na vzniku slovenskej živnostenskej komory. Blbé bolo, že celé rokovanie výboru prebehlo bez jediného živnostníka. Oni sa na to nevykašľali, dokonca viem, že sa na poslancov pripravovali a veľa si od nich sľubovali. Ibaže živnostnícka lobby to rokovanie zmeškala. Myslím, že aj to mohol byť dôvod, prečo vznikla komora až o pár rokov neskôr, keď už v parlamente sedeli iní ľudia.
Teraz, po tých rokoch som odhalil príčinu toho faux pas. Oni práve vtedy vyrábali web novej živnostenskej komory. A mám strach, že odvtedy na neho zanevreli a nechali ho presne taký istý hnusný až doteraz. Tu je.

pošli na vybrali.sme.sk

pondelok 23. júla 2007

Austrálčania o Slovensku

Takto píše o Slovensku austrálska cestovná kancelária TEMPO HOLIDAYS, ktorá má v katalógu nielen civilizované destinácie:

"Slovakia is about experiencing a place less touched by the glitz and glam of its more famous neighbours"

Podľa mňa to sedí. A možno z toho vyplýva, že sa aspoň nemôžme hrať na niečo, čo nie sme. No, ale keď som si prečítal o ľudových tradíciách, zapochyboval som, že ten prvý výrok pochádza z hlbokého poznania:

"In Slovakia, encounter rustic villages, strong folk traditions and quaint walking trails meandering through the hilly countryside."

Neviem. Že by Austrálčania odhalili v pive a treske s majonézou ľudový zvyk? Alebo tu možno boli cez hokejové majstrostvá.

A zaujímavá je aj ponuka zájazdu do Bratislavy. So sprievodcom k prezidentovi, na hrad, na SND (nepíšu ktoré) a potom šup-šup káva na námestí. A večera v "typickej miestnej vinárni so živou ľudovou hudbou". Dúfam, že ani v najvyššom veku nebudem taký zmierený, aby som chodil na podobné zájazdy.

utorok 24. apríla 2007

Zlaté časy sexu na internete končia

Vidieť vlastného syna na YouTube, ako spolu s ďalšími dvoma faganmi testuje svoje prvé sexuálne schopnosti na tiež zvedavej spolužiačke, by otca i matku ťažko naplnilo hrdosťou. A vďaka internetu je teraz nepochybne viac rodičov, ktorým sa niečo podobné stane. Ale robiť preto z webu ničiteľa detskej morálky a z technologicky zdatných detí zločincov a deviantov? To bude asi nejaký blud - naposledy šírený televíziou Markíza. Chápem, že televízia potrebuje citovo zaujať, ale vyzerá to smiešne, keď takto zhadzuje internet. Sama sa predsa musí brániť pred všakovakými veriacimi aj neveriacimi moralistami, čo po večeroch naschvál odpozerajú celú Emanuellu, aby potom mohli do novín napísať ako strašne to kazí našu mládež. Pre všetkých bigotných horezipsov, vrátane reportéra Markízy, mám dobrú správu: dominancia sexu na internete pomaly končí. Podľa posledného vydania The Economist už napríklad v Británii patrí pornu a erotike až druhé miesto v klikoch. Minulý rok v októbri sa prvýkrát stalo, že v rebríčku návštevnosti vyhrávali stránky s iným ako sexuálnym obsahom. Boli to vyhľadávače. V USA pre zmenu sex prehráva so sociálnymi sieťami typu MySpace a Facebook (hoci tam je erotiky tiež požehnane). Podľa Economistu je ústup sexuálneho obsahu znakom zrelosti internetu. Sex totiž dominoval aj začiatkom satelitnej televízie, fotografie alebo videokazetám. "Sex je vírus, ktorý prvý napáda nové technológie," citoval Economist skvelý výrok z časopisu Wired z roku 1993(!). Horšia správa pre horezipsov je, že sex na internete zostane minimálne dovtedy, kým ľudia budú sexovať. Google stále zverejňuje svoj Zeitgiest (zoznam najhľadanejších slov) bez pornostránok, aby zbytočne neprovokoval militantných svätuškárov. Slovenský Etarget to netají: najhľadanejšie slovo u nás je PORNO. A sex nezaostáva ani na web 2.0: ktosi z Linden Lab Economistu prezradil, že až 30 percent transakcií v slávnom virtuálnom svete Second Life súvisí s erotickými službami (aké prvé si treba kúpiť genitálie). Moja generácia môže dnešným deťom tieto výdobytky akurát závidieť. Ja som napríklad musel potajme listovať hodiny a hodiny hlúpymi maminými Dorkami aby som objavil aspoň jeden záber prsníka z profilu. Nemyslím, že keby som mal vtedy na výber holé baby z celého webu, bol by som už dnes odsúdený za znásilnenie a pedofíliu. A že sa občas samé deti posnažia a uploadnú dajaké video so spolužiačkou na web? Nevidím na tom nič psychopatického, ako sa nám snažil nahovoriť redaktor Markízy. Jediný rozdiel oproti minulosti je výlučne v technickej dostupnosti zverejňovania svojich vzrušujúcich zážitkov. Scénku, v ktorej hrá jedna spolužiačka a viacero spolužiakov, prípadne hocijaké iné kombinácie, by sa dali určite natočiť aj za starých dobrých čias, keď naši rodičia boli ešte deťmi, akurát by museli mať webkamery a rýchly internet. pošli na vybrali.sme.sk

štvrtok 18. januára 2007

Minister Jahnátek invites you

Nie je to prvý raz, čo sa minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek predstavil ako humorista. Naposledy to bolo, keď hovoril, aby sme sa príliš netešili z 10-percentného rastu našej ekonomiky, veď aj tak za bohatými stále zaostávame. Ignorovanie faktu, že čím rýchlejšie rastieme, tým skôr prestaneme zaostávať, bola pointa vtipu. Najnovšie Jahnátek skĺzol do menej invenčných sfér a na videu ponúka humor pochopiteľný aj ekonomickým analfabetom. Stačí sa pozerať (podstata je na konci) a užívať si to. Alebo, ako hovorí môj kamoš Irvo, skúšať, či vám pri tom nevybehne káva z nosa. Mňa by zaujímalo, či mal minister ten text na čítačke vo fonetickom zápise.

utorok 16. januára 2007

Nikdy v živote hypotéku od Tatra banky

Jeden môj skvelý kamoš, finančný analytik, mi zvykne zhruba pri treťom pive a druhom jamesone hovorievať, že peniaze sú fikcia. Ja mu vtedy veľmi nerozumiem a závidím mu jeho predstavivosť. Napokon, denne si ju trénuje na finančných dátach od Bloomberga, ktoré ma roztiahnuté na dvoch monitoroch.

Hádam mi môj kamoš odpustí, keď napíšem, že aj jeho fantázia je iba zblúdilým produktom náhodného zhluku piatich mozgových buniek zdegenerovaného ľudoopa v porovnaní s tým, ako dokáže s fiktívnymi peniazmi narábať Tatra banka. Nechcel by som platiť tých jamesonov, ktoré popili jej stratégovia, kým vytvorili hypoúverovú politiku banky.

Každopádne, z úveru by som ich pozývať nemohol. Ako žiadateľ o hypotéku na vyše tri milióny som neprešiel jej sitom, hoci peňazí na splácanie mám bohate. Dôvod odmietnutia totiž nie je v peniazoch. Formálne som slobodný umelec, teda niečo ako živnostník, len bez živnostenského listu a bez povinnosti platiť sociálne odvody. No a živnostník je bytosť, ktorú si úveroví stratégovia Tatra banky predstavujú ako nestabilnú hmotu schopnú samovznietenia v blízkosti väčšieho obnosu peňazí. Adekvátne tomuto chápaniu prispôsobili svoje úverové sito.

Na rozdiel od slušných ľudí, ktorí nešpekulujú s nejakou daňovou optimaliázáciou a tešia sa pozornosti zákonníka práce, živnostníkovi nestačí, že dobre zarába. Ak chce hypotekárny úver v Tatra banke, musí dostávať aspoň toľko, aby úver nepotreboval.

V mojom prípade to znamená, že ak by som dnes ako odmietnutý úverový klient - živnostník formálne vstúpil do zamestnaneckého vzťahu, mohol by som zarábať skoro o štvrtinu menej, a úver, o ktorý som žiadal, by som dostal (ak by som ešte počkal pár mesiacov, pretože banka musí takéto šokové zmeny najprv stráviť). A ak by som zarábal tak ako dnes, banka by mi ochotne požičala podstatne viac, ako som si dovolil požiadať.

Chápem, že podnikateľove peniaze sú rizikovejšie, ako zamestnancove, pretože kým zamestnanca môže firma vyhodiť až po dvoch mesiacoch a s odstupným, živnostník môže prísť o odberateľa zo dňa na deň. A okrem toho má živnostník na rozdiel od zamestnanca slobodu vykašľať sa na dane a odvody, ak sa vyrovná s hrozbou sankcií a exekúcií.

Ale ten rozdiel, ktorým banka hodnotí jedného a druhého, mi pripadá príliš veľký na to, aby som ho mohol považovať za primeranú opatrnosť a nie za nehoráznu neslušnosť. Zvlášť, keď som klient s históriou siedmych rokov kontinuálneho rastu príjmov. A keď moja nehnuteľnosť nie je pre potreby ručenia o nič horšia ako nehnuteľnosť hocijakého zamestnanca.

A to som sa ešte nedostal k fiktívnym peniazom. Narazil som na ne, pri výpočte môjho čistého príjmu metodikou Tatra banky. Zákon mi dovoľuje zjednodušiť si život a namiesto účtovania nákladov si odpočítať z príjmov paušálnu sumu. Za rok 2005 to bola štvrtina príjmov, vlani, keďže bol volebný rok, to Dzurindova vláda ešte stihla zvýšiť na 40 percent. Ako novinár nemám takmer žiadne náklady a pre môj rozpočet táto zmena znamenala príjemnú vyše 20-tisícovú úsporu na daniach. Kúzlo počítadla Tatra banky ale dokázalo spraviť z kladnej zmeny zápornú. Administratívne rozhodnutie politikov v parlamente, ktoré mi ušetrilo reálne peniaze, si banka vyložila ako rast mojich nákladov. A o tieoto fiktívne náklady mi znížila príjem. V jej očiach som tak z roka na rok schudobnel, hoci v skutočnosti som zarobil viac v hrubom aj v čistom.

Niektorí ľudia v banke zrejme vycítili, že táto politika by mohla odradiť aj bonitných klientov a tak vymysleli právo veta pre šéfov pobočiek. Ak sa oni rozhodnú, že klient má na to, aby úver splácal, dostane ho, aj keď nevyhovuje interným pravidlám. Ale nie je to len tak. Dokonca, je to dosť drahá sranda, pretože za takúto ochotu šéfa pobočky bonitný klient nezaplatí nejakú jednorázovú sumičku za spotrebovanú kávu a minerálku, ale bude ju splácať až do konca úveru každý mesiac na vyšších úrokoch. V mojom prípade by to bolo dohromady takmer 200 tisíc. Dvesto tisíc za to, že šéf pobočky uzná hlúposť vlastného systému posudzovania príjmov.

Takže, vážený šéf pobočky, milá Tatra banka, ďakujem, neprosím si. A sľubujem, že v dohľadnom čase prestanem vaše počítače zaťažovať správou môjho nehodného živnostníckeho konta.

P.S.

Dodávam, že na moje rozčúlenie nemali žiadny vplyv styční zamestnanci banky. Naopak, cítil som z nich úprimnú snahu hľadať východisko zo systému, ktorého blbosť si sami uvedomujú.